Vaša mačka práve o tretej ráno usporiadala sústredený útok na vaše členky, hoci pred hodinou spala schúlená do klbka.

Vrátite sa z práce domov, urobíte prvý krok do chodby a zasiahne vás ono — štipľavé, amoniakové aróma, ktoré v sekunde premení váš pocit z „domov, sladký domov“ na „kto do toho zasral?“.

Váš pes zrazu vrčal a cvakal po ruke známeho, ktorý k nemu pristúpil príliš rýchlo, alebo vybuchol v agresii, keď ste sa ho snažili vytiahnuť z auta pri hlučnom obchodnom centre.V ten moment ste sa pravdepodobne cítili zahanbení, možno ste mali pocit, že máte „problémového“ psa, alebo ste vnútri prepadli panike, že váš spoločník je nebezpečný.

Stojíte uprostred lúky, kričíte meno svojho psa už po piaty raz, ale on sa na vás len krátko pozrie, zavrtí ušami a s nadšením v očiach pokračuje v preháňaní za neznámym vtáčikom.

Vrátite sa z práce a prvá vec, ktorú uvidíte, nie je radostné vítanie, ale roztrhaný rám dverí, prevrátený kôš na bielizeň a mokrá škoda v predsieni.

Vypustiť novú mačku priamo do obývačky k tej starej a dúfať, že sa „rýchlo spriatelí“, je najrýchlejší spôsob, ako z vášho domova urobiť bojisko.

Väčšina majiteľov psov si myslí, že agresia začína vrčaním alebo štekajúcim psom.

„On vie presne, čo chcem, len to teraz jednoducho nerobí."

Žako s IQ trojročného dieťaťa, ktorý trávi 10 hodín denne v tichu, kým sa jeho majiteľ vráti z práce, sa nenudí.

Šteňa v dome je synonymum pre radosť, až kým vám tretíkrát za ráno nevymočí na nový koberec alebo neroztrhne obľúbený šnurovací systém za 80 €.