Viete si predstaviť, že vám na gauči pristane 30-kilový športovec, ktorý namiesto oddychu celé hodiny analyzuje muchu na strope a pri prvom pohybe záclony je pripravený zasiahnuť?

Predstavte si, že sa ráno o šiestej preberáte k pohľadu na 50-kilogramovú čiernohnedú horu, ktorá vám práve položila hlavu na brucho a spokojne vzdychá.

Videli ste už jorkšíra, ktorý sa s vrčaním vrhne na nemeckého ovčiaka, hoci má sotva tri kilá?

Predstavte si štvornohého tvora, ktorý bol po stáročia šľachtený na jediné: aby v spolupráci s človekom priniesol zastrelenú kačicu z vody.

Predstavte si scénu: večer si sadnete na gauč, noha voľne visí dolu, a zrazu sa z hĺbky prikrývky ozve hlboké, vrčivé „hmph“ a objaví sa dlhý čumák s očami, ktoré vám jasne hovoria: „Toto je moja nora a ty si mi do nej zrovna spadol.“ Vitajte v živote s jazvečíkom.

Videli ste už čivavu, ktorá sa trasie ako osika, šteká na každého okoloidúceho a majiteľ ju nosí v kabelke ako doplnok?

Predstavte si, že sa vrátite zo záhrady a namiesto trávnika máte pred domom kráter s priemerom pol metra.

Predstavte si scénu: je november, desať stupňov, z rieky ťaháte zmoknutého labradora, ktorý vyzerá, akoby práve preplával La Manche.

Predstavte si, že na prechádzke stretnete psíka, ktorý vyzerá ako malý, natiahnutý kulturista s netopierími ušami, a o desať minút už leží na chrbte s jazykom von a nechá sa hladkať od cudzieho človeka.

Predstavte si, že sa na vás pozerá pes, ktorého mozog je naprogramovaný na 10-hodinovú zmenu v náročnom teréne, a vy mu ponúknete prechádzku okolo bloku.