Andulka vs. korela: Ktorý papagáj je pre vás naozaj ten prvý?

Andulka alebo korela? Predtým, než otvoríte klietku, zistite, koho si beriete do rodiny
Ilustračné foto: vytvorené umelou inteligenciou (AZOIA)

Andulka vs. korela: Ktorý papagáj je pre vás naozaj ten prvý?

Predstavte si, že vo zverimexe stojíte pred dvoma klietkami. V jednej štebocú desiatky drobných anduliek, v druhej sedia dve pokojné korely s červenými lícami a pozerajú sa na vás. Oba druhy vyzerajú krásne, oba sľubujú spoločníka na dlhé roky. Ale ktorý z nich sa stane vaším spoločníkom na 10 až 15 rokov (andulka) alebo 15 až 25 rokov (korela)? Výber nie je o tom, ktorý je krajší, ale o tom, ktorého dokážete urobiť šťastným.

Dve rôzne filozofie papagájieho života

Andulka a korela sú úplne odlišné povahy. Andulka je ako energický tínedžer – zvedavá, rýchla, neustále v pohybe a jej pozornosť vydrží minútu. Ak hľadáte vtáka, ktorý bude celý deň štebotať, skúmať každý kút izby a bude vyžadovať neustály ruch, andulka je jasná voľba.

Korela je skôr pokojný dospelák. Je tichšia, rozvážnejšia a vytvára si hlboké puto s jedným človekom. Ak túžite po vtákovi, ktorý vám bude sedieť na ramene pri pozeraní televízie a nechá sa hladkať po hlave, korela je váš spoločník. Korely sú známe svojou láskou k hladeniu a maznaniu, andulky sú vo všeobecnosti menej dotykové a radšej skúmajú zobákom.

Reč tela a hlasitosť: Čo vás čaká doma

Tu prichádza na rad realita, ktorú obchody so zvieratami nespomínajú. Andulka nešteboce – ona štebotá. Jej denný štebot je nepretržitý a dokáže byť prekvapivo intenzívny, najmä ráno a večer. Je to skôr príjemné pozadie, ale ak potrebujete ticho na prácu z domu, pripravte sa na to.

Korela je hlasnejšia, ale ozýva sa menej často. Jej piskľavý krik, najmä keď volá o pozornosť, prereže stenu. Na druhú stranu, korely sa vedia naučiť pískať melódie a niektoré jedince dokonca opakujú slová s prekvapivou zrozumiteľnosťou. Andulky zase vynikajú v napodobňovaní slov a niektoré si vytvoria slovnú zásobu niekoľkých desiatok výrazov.

Priestor a vybavenie: Klietka nie je luxus, je to nevyhnutnosť

Zabudnite na malé okrúhle klietky zo zverimexu. Tie sú pre oba druhy nevyhovujúce. Pre andulku platí minimálna veľkosť klietky 60 × 40 × 80 cm (dĺžka × hĺbka × výška), pre korelu to musí byť aspoň 80 × 50 × 120 cm. Vzdialenosť medzi drôtikmi by nemala presiahnuť 1,2 cm pre andulku a 1,5 cm pre korelu, aby si vták neuviazol hlavu.

Oba druhy potrebujú denne niekoľko hodín pohybu mimo klietky v zabezpečenej miestnosti. Ani jedna, ani druhá nie je „klietkové zviera“. Rozdiel je v tom, že korela je pokojnejšia a ľahšie sa vráti do klietky, kým andulka vám môže robiť „lietajúce divadlo“ a jej návrat môže byť poriadne adrenalínový.

Strava: Kvalita sa prejaví na zdraví

Základom stravy oboch druhov by malo byť kvalitné zrnie, nie lacná zmes z obchodu. Semená by mali tvoriť maximálne 50 % jedálnička, zvyšok by mala byť zelenina, ovocie a príležitostne varené vajíčko. Andulky sú náchylné na obezitu, ak im doprajete priveľa prosa. Korely zase trpia na nedostatok vitamínu A, preto by ste im mali pravidelne ponúkať mrkvu, tekvicu či sladkú papriku.

Samota je najväčší nepriateľ

Toto je kľúčová otázka, ktorú si musíte položiť: Koľko času denne môžete vtákovi venovať? Oba druhy sú spoločenské a vo voľnej prírode žijú v kŕdľoch. Ak ste v práci 8 hodín a vták je celý deň sám, trpí. Prejaví sa to ošklbávaním, krikom alebo apatiou.

Riešením je zaobstarať si dve andulky alebo dve korely naraz. Áno, ich vzájomné puto môže byť silnejšie ako puto k vám, ale vták bude šťastný a vy budete mať pokojné svedomie. Ak chcete jedného vtáka, musíte mu vedieť poskytnúť aspoň 2–3 hodiny interakcie denne, a to každý deň, počas celého jeho života.

Ktorá je teda pre vás tá pravá?

Verdikt je jednoznačný:

  • Korelu si vyberte, ak: chcete pokojného, láskavého spoločníka, ktorý sa rád mazná, máte dostatok času na každodennú interakciu a znesiete občasný ostrý krik.
  • Andulku si vyberte, ak: chcete aktívneho, zvedavého vtáka, ktorý vás bude zabávať svojou energiou, máte radi neustály štebot a viete mu zabezpečiť spoločníka alebo mu venovať naozaj veľa času.

V oboch prípadoch platí: nekupujte zviera na Vianoce ako prekvapenie. Je to rozhodnutie na dlhé roky, nie na jednu sezónu.

Klárina rada na záver: Nech sa rozhodnete pre ktorýkoľvek druh, hneď dnes mu do klietky dajte čerstvú konárovú vetvu z ovocného stromu (napr. jabloň) – nie z obchodu, ale z vlastnej záhrady, dôkladne umytú. Vták ju bude hodiny ohrýzať, čo mu prirodzene opotrebuje zobák a zamestná hlavu. Je to najlacnejšie a najúčinnejšie obohatenie prostredia, aké existuje.